To čo som ti včera....
To čo som ti včera povedala, som myslela úprimne. To, že ťa ľúbim, aj to, že „NIE“. Dúfam, že nepatríš k tým, že až keď je ženská sťatá tak srší múdrosťou. Nie, ty k nim nepatríš, lebo ja ty si bol sťatý...sťatý a divný. Celý večer faceom a nie na mňa. Na tvoju Hviezdu, Herečku... Čumel si len tak nikam. Rozmýšľal si. Ale nie nad nami. Len nado mnou. Rozmýšľal si, aká som. Či som len šikovná bloncka, alebo skutočne fajn holka. Je mi to jedno lebo ja nevidím dôvod na to aby sme boli spolu ďalej. Si obyčajný debil. Hajzel a nadržaný cap. Preto ťa mám ale rada. Doriti. Namotala som sa na teba ako tvoja brada na môj ukazovák. Až na doraz. Ale neviem ako to vnímaš ty. Či ti ide len o to aby si sa so mnou vyspal, alebo...alebo ma máš skutočne rád. Blbosť. Ty ma máš rád, len nie si si mnou istý. Som prepínač, ja viem. Zjedla som ti adventný kalendár, a čo?! Aj tak si ho tam mal zabalený príliš dlho. Ak máš nervy aj na to, že som ti zjedla bonboniéru a stiahla občas poslednú cigaretu, tak sa ti ospravedlňujem. Dúfam, že sa nehneváš, lebo neznášam keď sa musím niekomu ospravedlňovať. Je to odporné a proti prírode. Je proti prírode priznať si, že je chybou niečo, čo človek spravil vo vedomí, že je to správne. To by som sa ti musela ospravedlniť aj za to, že spolu chodíme a to je fakt blbosť! A keď už sme pri tom, dúfam, že sa mi ospravedlníš za tie modré nádhery na krku. Vieš, si klamár. To, že si mi vravel, že nemáš pätnásť, aby si mi robil cucfleky je hlúposť. Robíš ich s takou radosťou a vášňou, že je to až nepríjemné. Si ako zviera, ktoré si potrebuje označiť svoj majetok. Aspoň, že to nepotrebuješ robiť močom. Stačia ti ústa. Ústa obyčajné. Ústa tak jednoduché a dokonalé. A čo, že som ti mojimi ústami natrhla uzdičku na jazyku a rozhrýzla peru?! Za to mi nemusíš robiť cucfleky......A možno musíš. Možno to k životu potrebuješ. Klamár. Skutočne neviem čo by som ti mala ešte povedať. Ty tu len sedíš a rozmýšľaš ako sa mi čo najrýchlejšie prisaješ na zátylok. Hňup.
Komentáre
tak teda toto!