tha co ja viem co sem mam napisat??!!

  Strácam múzu, ktorú v som v tebe objavila. Strácam pocit neistoty, ktorým si ma kŕmil. Strácam nepriateľa, ktorý ma obdivoval. Všetka nádej na tvoje obrodenie je tam, tam za tými balkónovými dverami na ôsmom poschodí. Si pre mňa postavička z ôsmeho poschodia, kvôli ktorej som sa formovala. Tým, že som mala teba, som bola vyrovnaná s tým, že nepotrebujem iného. Iného pokusného králika. Ty si bol dokonalý. Málo vážiš, máš problémy, si žiarlivý, nie si škaredý. Skvelo so na tebe aplikovali rôzne teórie o reakciách človeka. Slúžil si mi ako výstraha, že takto dopadnúť nechcem. Teraz si na ôsmom pochodí za balkónovými dverami v trojizbovom byte. Dúfam, že ešte sám. Dúfam, že moja fotka je stále opretá o knihu na polici. Dúfam, že my.... Čo sme vlastne my? Pár? Áno. Pár ukážkový. Vzťah dokonalý. Pera rozrazená, stehno nahryznuté. Jedna báseň, jedna sloha...sme jeden verš...zo zbierky „Carpe diem!“ . Užívaj dňa! Užívame... Tak, ako sme to vedeli len my. Chcela som to inak. Chcela som to krajšie....chcela som to tak, ako je tá skladba, o ktorej ty nič nevieš. Ako to, čo som sa ti nikdy neodvážila povedať. Poď, tu si ľahni a tu ležme. Tu sa pozerajme na oblohu a smejme sa na plné pery. Na plné pery. Tak, ako keď sa hádam sama so sebou. Keď stojím oproti zrkadlu a strúham na seba grimasy. Tu ležme, tu sa poďme ľúbiť. Tu na tráve pri ceste. To som ti nikdy nevedela povedať. Nikdy si to nepochopil, keď som ti natrčila chrbát aby si mi prešiel dlaňou po chĺpkoch na ňom. Vždy si sa tomu iba smial. Ty si nebol pre mňa a ja som nechcela stratiť svoje ja. Nechcela som prísť o ten pocit dotyku. Dotyk bol, dotyk nie je.....ale bude. Bude a možno sa naučíš sa ma dotýkať. Tak, ako je tá skladba. Tak, že sa ma dotkneš len myšlienkou, len teplom tvojej dlane, tvojho jazyka, tvojich nôh. Že mi mihalnicou prejdeš po líci a mne sa zježia chĺpky na bruchu. Že sa na tom budeme smiať a tvoje výdychy na mojom krku budú mrazivé... . Tak, ako to nevieš. Tak, ako to viem ja, ako si ty z toho nervózny. Keď ti fúkam do nosných dierok a smejem sa ti do očí. A v tom smiechu je nádej, že raz sa aj ty naučíš smiať sa do očí. A zbavíš sa ostychu a fúkneš mi do nosných dierok. Budeš ma držať a ja sa budem brániť a ja sa budem smiať. Budem sa smiať tebe. A do očí... a ty ma stiahneš za vlasy. ... ... ..... .. .. .a skrútim sa do tvojho lona ako mačka a budem priasť. A mraučať a ty ma budeš škrabkať za ušami. Suseda mi bude závidieť a sused na mňa nadávať. Tak budem skučať....teda tak by som skučala, keby niekto neodignoroval moje zježené chĺpky na chrbte.