Ráno

Je ráno. U torok 13.12. 2005.Vstávam. Dávam si pozor, aby som vstala najprv pravou nohou. Idem na záchod. Následne do kúpeľne. Umývam si ruky. Potom kráčam ešte nezobudeným krokom do kuchyne k magnetofónu. Vložím doň CD a počúvam pre niekoho neznesiteľnú Nirvanu. Začínam jesť džemový rohlík a presladené kakao. Otec aj so sestrou odchádzajú do školy. Vyložím si nohy na stôl. Dám volume na dvadsať a spokojne dojedám po desiatich minútach raňajky. Vstanem. Odnesiem špinavý pohár do drezu. Opäť idem na záchod. Sadám si naň. Znudene sledujem pavúka. Snaží sa robiť si sieť aj cez drôtenú vážku. Poškrabkám sa na stehne, neskôr aj na chrbáte. Cestou do kúpeľne si potiahnem nohavice na bedrá, vyhrniem si tričko pod prsia a sledujem, či som v noci náhodou neschudla. Myslím, že áno. Idem do kúpeľne, spievajúc si refrén typu jéééjéééééééjé. Umývam si ruky. Potom, čo si ich utriem, vezmem škaredú červenú kefku. Pastu natlačím iba náznakom. Je odporná. Čistím si zuby asi tri minúty, potom to vzdám.
Umyjem kefku a vložím ju do rovnako červeného a hnusného pohára. Škrabkám sa na hlave. Pozriem sa do zrkadla. Na mojej tvári sú nové prírastky tak nežiaducich vyrážok. Postupne ich ničím ľavým a pravým ukazovákom. Zhasnem. Idem do izby. Snažím sa chytiť si rukáv na krátkom pyžame. Nič. Nejde to. Otváram veľkú skriňu. Poškrabkám sa. Hľadám spodne prádlo. Naťahujem si pásikové podkolienky. Sú trápne. Najprv pravú. Vyťahujem pásikový sveter. Je skvelý. Potom rifle. Sú šedé. Zapínam si striebornú pracku na čiernom opasku. Počúvam hudbu. Je frustrujúca, ale skvelá. Češem si ulepené vlasy. Nič. Použijem tonu tužidla. Už je to lepšie. Vzdám to. Vypnem rádio. Obúvam si tenisky. Zamknem. Idem do školy. Rozmýšľam nad krutým osudom Kurta Cobaina, ktorý pod nátlakom okolia a drog spáchal samovraždu. Kruté.