Slnko mi svieti spoza okna do ľavého oka a postupne prestávam vidieť svet reálne. Mala by som schudnúť. Na bokoch. Možno by som sa tak vyhla ich doškriabaniu. Tie úzke prerušované pásiky po tvojich nechtoch naozaj bolia. Sú to spomienky. A tie niekedy ozaj bolia. Bolia ako moje koleno. To, ktorého výdrž som skúšala po dvoch pohárikoch zemiakového destilátu s čerešňovou príchuťou. Chcela som zistiť, či si dokážem prekrížiť nohy tak, aby som obe päty mala na mojich stehnách. Ja by som to dokázala. Len tomu kolenu tie dva poháriky nikto nenalial. Teraz ma bolí. Bolí ako moje boky. Tie, za ktoré si ma držal ako lev svoju korisť. Presne tak. Čušal si pritajene vo vysokej tráve a ja som pokojne prežúvala. Náhle si na mňa skočil a ja som nemala možnosť utiecť. Schmatol si ma za moje uvoľnené boky a zaryl si do mňa .... pazúry. Mňa inštinktívne prehlo a bola som si istá, že z toho zdochnem. Nestalo sa tak. Dokonca mám pocit, že korisťou si bol skôr ty. Vždy skončíš pod mojimi kopytami...
Slnko zakryli oblaky. Doslova sa zatiahlo. Už je to tu zas. Toto vypatlané jesenné počasie. Kvap, kvap....bum, bum...čvach, čvach....hromy, blesky....úsmevy, ksichty, grimasy a strop priamočiaro na oči. Posledný výdych. Za oknom začalo pršať. Pekne husto...ako to vie len v Bánovciach. Koľko tých kvapiek spadlo? To vie len taký kretén, ktorý ich počíta. Minule som to bola ja. Napočítala som do jednej. Potom ma to prestalo baviť. Len jedna kvapka....jedna slza...jedna kvapka z teba. Kvapka čo pristála na mojich topánkach, na mojom líci a tá čo sa ocitla na mojich prsiach.
Bánovce vedia krásne pršať, vedia krásne kliať, závidieť...vedia byť nádherne povrchné a vedia nádherne vyzerať. Bánovce sú Bánovcami po daždi. Keď je všade mokro a Slnko aj ľudia pomaly vyliezajú von. A potom odznova závidia. Majú čo. Vždy je v Bánovciach čo závidieť. Spomienky, dotyky, stehná, levy a antilopy. Najmä tie antilopy. Tie s tými žiadnymi zadkami a veľkými očami. Závidím tým druhým. Ich postavy....ich neboky, nezadky, nestehná, nebruchá a ich prsia. Závidím im tých levov. Tých s dlhými kučeravými vlasmi. ...som Bánovčanka. Nezapriem sa. Nie. To nie. Som na Bánovce hrdá. Na nové námestie, na Tesco na ňom....ma kamerový systém, ktorý zaznamenáva všetky naše odreté stehná a ošúchané bruchá...rozbité papule a vyvalené členky. Som hrdá na teba. Bezdôvodne. Váž si to. Ako už bolo napísané: SMEJEM SA TI DO OČÍ A FÚKAM TI DO NOSNÝCH DIEROK. Pre istotu, aby si si nemyslel, že si ten najväčší lev. Zabudni na to, že ja budem tá najlepšia antilopa. Vždy tam budú tie stehná aj tie boky....a ty si ich drž lebo sú tvoje.
Dážď sa premenil na sneh a ja si pôjdem previazať koleno a zahojiť boky ďalšími škrabancami.
Komentáre