tha co ja viem co sem mam napisat??!!

Dnes podľa mňa začala jeseň. Vonku prší. Na zemi je prvé popadané lístie. Počúvam tú najdepresívnejšiu hudbu akú mám. Rozmýšľam nad tým, že sa rozídem s priateľom a zmením sexuálnu orientáciu. Takto to je každý rok. Jeseň je hnusná a nepriateľská. Neviete či už, alebo ešte nie. Neviete či je to všetko okolo vás dobré, alebo zlé. Či sa máte tešiť na zimu, alebo smútiť za letom. Jeseň je krutá. Je krutejšia ako tá najkrutejšia zima. Nič nie je biele ani zelené. Všetko je hnedé. Hnedé a deprimujúce. Rozmýšľate na vecami typu zmysel života a iné kraviny. Veď zmysel života neexistuje keby existoval tak ... a možno existuje len ho nemáme všetci vytýčený. Ten človek spieva z toho reproduktoru niečo o tom, že happy birdthday a very nervous. Pesnička je pekná a pomalá. Za iných okolností by ma vzrušovala. Dnes ale nie. Dnes ma privádza do šialenstva. Uvažujem nad tým rozchodom a orientáciou. Možno by to bolo zábavné. Určite zábavnejšie ako tento deň. Dnes podľa mňa začala jeseň. Som smutná. Zlomil sa mi necht a na čele sa mi vyhodila vyrážka. Je niečo smutnejšie? Samozrejme. Ja. Dnes som smutná lebo začala jeseň. Jeseň ma nebaví. Tak ako Daru nebaví ten ružový topík. Tak ako Petra nebaví kresliť a ako ho nebavím ja. Ja sa na tom bavím. Dnes ale nie. Dnes mi je z toho smutno. Asi mu zahnem s dákou. To by bolo potešujúce. Možno ho potom trkne. A možno nie. Ide to? Nejde to? Necháme to na leto. Na leto po tejto jeseni a na leto po tejto zime a na leto po tejto jari. A na leto 2008. Dnes je jeseň, som z toho nervózna. Spravila som niečo pre seba. Bola som si napustiť mihalnice a pozvem sa večer na pizzu. Možno. Uvidím ako budem vládať po dnešnom dni. Zajtra mám písomku z matematiky. Ten človek spieva z toho reproduktora ešte niečo o tom že hello teacher tell me what´s my lesson. Je to pekná skladba. Dostala som sa k nej náhodou. Ani neviem ako. Nejak náhodou. Tak náhodou. Samo sa to ku mne dostalo. Náhodou sa to dostalo do mojich rúk. Je až nechutne pokojná. Je príjemná. Za iných okolností by ma vzrušovala. A možno ma aj vzrušuje. Tým aká je nechutne kludná. Potvora jedna. Vôbec nehladí na to, že je jeseň, že som smutná, rozmýšľam o rozchode, zmene orientácie, zajtrajšou písomkou a že nehladí na to, že vonku prší. Taká by som chcela byť. Taká ako tá pesnička. Pekná, deprimujúca a nehladiaca na okolnosti. Ako tak nad tým rozmýšľam, celkom sa mi to darí. Trochu vyšlo slnko a začalo pršať ešte viac. Pesnička mi beží asi trinásty krát dokola a bolí ma z nej hlava. Je to fajn. Už je to v poriadku. Už nie som smutná. Neviem prečo ma to pustilo. To bude asi tou mentolovo orieškovou čokoládou. Nemá zmysel to tu teraz rozoberať. Toto hnusné ročné obdobie...keď je tá čokoláda taká dobrá.