Vonku prší. Prstom si krútim vlasy, dym s komínov stúpa a v hrdle mám zaseknuté hlieny. Mám rada tieto sobotňajšie rána. Kedy mám budík na 6:45 a ja sa zobudím o pol siedmej. Sopel mi už pomaly vyteká z nosu a ja som lenivá si ísť pre vreckovku. Oči polepené tými malými svinstvami ...
Ale dnes nie. Dnes ma budík zobudil o 6:45. dnes som si trochu prispala. zas nebudem nič stíhať. tých hlúpych pätnásť minút mi posunie celý deň. Tých pätnásť minút...Je to veľa? Málo?...je to akurát, tak, aby človek stihol niečo pokafrať. Za pätnásť minút ti stihne zhorieť koláč, stihneš si zlomiť nohu, skočiť z piateho poschodia...taktiež môžeš podviesť priateľa, vynadať rodičom, či podpáliť stoh slamy. A TO VŠE JENOM ZA NEUVĚŘITELNÝCH PATNÁCT MINUT!! Prečo päatnásť? Lebo desať je málo a dvadsať je moc. Lebo päatnásť sa mi páčiu. Teraz ma na padlo, že aj ja mám pätnásť. Pätnásť rokov. Človek by si myslel, že v pätnástich sa veľa vecí zmení. Že namiesto o deviatej budem môcť byť vonku aspoň do desiatej. Nie! Oni mi to skrátia do ôsmej....
...dnes je sobota. Mám rada sobotňajšie večery. Unavená vybehnem von. Von J. To je je jedno či von alebo niekam inam. Jednoducho von. Niekam kde nevidím tie Dymiace komíny od Tatrovky. Mám radšej ten od Gabora. Má krajšie farby a tak. Aj ten nápis mám rada. Najradšej mám ale komín v Dubničke v sadoch. Taká malá chajdička. Dymí sa z nej...ale nie z komínu. Dymí sa cez taku dáku trúbu trčiacu zo steny. Zvláštne.
Taktiež sobotňajšie poobedia sú fajn. Kedy prídem od koní. Celá rodina je hladná. Všetci musia čakať na mňa, kým sa osprchujem. Päatnáť- dvadsať minút. Dlhšie sa vo vani čvachtať nevydržím. Vybehnem z vane len tak v spodnom prádle a s uterákom na hlave. Otvorím okno a ľahňem si na posteľ. Slnko sa baví na mojom jemne chlpatom bruchu. Nech sa smeje je mi to jedno. Kým sa neschová. Potom mám pocit, že sa mi vysmieva za chrbtom. Vtedy urazene zavriem okno a zatiahnem záclonu. Hdím cez seba trigovicu. Tepláky ešte nie. Znova ľahňem na posteľ a zavriem oči. Rodina čaká. Rozmýšľam nad čiarami... slnko si ma udobruje cez záclonu lúčami. Ignorujem ho. Oblečiem si tepláky a z milosti odkráčam do kuchyne..
Komentáre